Môžeš sa nám na úvod krátko predstaviť? Odkiaľ si a ako dlho sa venuješ pretláčaniu rukou?
Volám sa Dagmar Petrová, pochádzam z Kráľovej pri Senci a armwrestlingu sa venujem už viac než 27 rokov.
Ako si sa k armwrestlingu dostala? Bol to šport, ktorý ťa lákal odmalička, alebo prišiel do tvojho života neskôr?
K armwrestlingu som sa dostala úplne náhodou. Začala som chodiť do fitka a po pár mesiacoch sa u nás konali Majstrovstvá západoslovenského kraja. Kamarát ma prehovoril, aby som si to vyskúšala – hoci musím priznať, že veľa presviedčania nepotreboval. Základy mi ukázal ďalší kamarát a spolužiak zo základnej školy, ktorý už vtedy súťažil. Na súťaži som dokonca pri premiére vyhrala jeden zápas. Ten pocit ma chytil a pri športe som zostala až dodnes.
Ako vyzerá tvoj tréningový týždeň?
Dnes je to skôr podľa toho, koľko mi dovolí čas a telo. Snažím sa trénovať aspoň dva až trikrát do týždňa, často už aj so synom. V nedeľu mávame spoločné sparingy pri stole s chalanmi z nášho klubu.
Je tvoj tréning v kategórii Masters iný ako u mladších pretekárov?
Určite áno. Regenerácia je dlhšia a tréningy už nie sú o takých váhach ako kedysi.
Na čo si pri tréningu dávaš najväčší pozor?
Momentálne hlavne na svoju pravačku, s ktorou mám už dlhší čas problémy. Musím byť opatrná pri pohyboch, aby som nezaťažila lakeť. Okrem toho sa stále snažím zdokonaľovať techniku a veľmi dôležitá je aj regenerácia a aktívny odpočinok.
Ktorý z tvojich športových úspechov si ceníš najviac?
Najviac si vážim titul majsterky Európy, ktorý som získala v roku 2019 pri premiére v kategórii Masters v gréckom Loutraki. Bol to zároveň prvý ženský Masters titul pre Slovensko – a ten mi už nikto nevezme.
Máš nejaký zápas, na ktorý nikdy nezabudneš?
Nemám jeden konkrétny, ale pár pekných duelov sa mi určite podarilo vybojovať.
Aké sú tvoje ciele do budúcnosti?
Nemám vysnívanú konkrétnu métu, nechávam to otvorené. Aj keď som už premýšľala nad koncom súťažnej kariéry, stále som k tomu nedospela. Možno ma zdravie ešte pustí až do kategórie Grand Masters. Mojím cieľom je však určite vybudovať úspešný a silný klub, kde budú mať športovci kvalitné podmienky. A možno z nášho klubu vyrastie ďalší majster sveta.
Vnímaš, že ženy vo vyššom veku majú menej príležitostí v športe?
Nemyslím si, že by ich mali menej – skôr je to o chuti súťažiť. Pravda, sú podujatia, kde je kategória Masters vypísaná iba pre mužov, čo je škoda. Na druhej strane, veľmi sa mi páčila súťaž v Maďarsku v roku 2023, ktorá bola venovaná výhradne Masters kategórii. Len škoda, že nemala pokračovanie.
Čo by si odkázala ženám, ktoré majú po štyridsiatke a premýšľajú, či začať so športom?
V armwrestlingu je výhodou, že začať sa dá v akomkoľvek veku. Pekným príkladom sú moje klubové kolegyne Monika Mináriková či Helenka Krútelová, ktorá začala súťažiť iba pred dvomi rokmi spolu so svojimi synmi – a obaja sú úspešní armwrestleri.
Ako reaguje tvoje okolie, keď sa dozvedia, že sa venuješ pretláčaniu rukou?
Najčastejšia reakcia, hlavne od mužov, je: „od teba by som teda nechcel dostať“. (smiech) Raz mi dokonca niekto na Instagrame napísal: „Si pekná, ale ten šport je odveci.“ Reakcie sú rôzne, no tí, ktorí ma poznajú dlhšie, reagujú pozitívne a zaujímajú sa, ako sa mi darí a kam sa chystáme najbližšie.
Čo ťa motivuje po toľkých rokoch?
Dnes je to hlavne môj klub AWK Kráľová pri Senci – alebo ako ja hovorím, „moji chlapci“. Baví ma to, napĺňa a som rada, že viem prispieť do spoločného klubového konta bodmi či medailou.
Ako zvládaš prehry a zranenia?
Po toľkých rokoch už prehry neberiem tragicky, aj keď zamrzia, najmä ak skončíte štvrtí a viete, že ste to prehrali sami. Zranenia sú už horšie, ale musím povedať, že sa mi im väčšinou darilo vyhýbať. Aktuálne ma obmedzuje práve pravá ruka, kde už cítim zmeny štruktúr, a tie mi nedovoľujú využiť ju naplno.
Máš športový alebo životný vzor?
Špeciálny vzor nemám, ale obdivujem všetkých seniorov, ktorí aj vo vysokom veku športujú, hýbu sa a žijú naplno.
Čo by si odkázala mladým dievčatám, ktoré uvažujú nad silovými športmi?
Nech sa neboja začať a nedajú sa odradiť okolím. Máme na Slovensku veľa úspešných dievčat a žien, ktoré dosiahli svetovú úroveň.
Čo by si si želala pre budúcnosť ženského armwrestlingu na Slovensku?
Aby sa našim ženám naďalej darilo byť v svetovej špičke. A aby legendy, ako je napríklad Lucia Debnárová, mali nasledovníčky, ktoré prevezmú štafetu a budú ďalej posúvať slovenský armwrestling na vrcholných podujatiach.